Volám sa Katarína Benková a rakovina je v mojom živote od mojich deviatich rokov, čiže už skoro 30 rokov.

Moja mamina bola v tom čase diagnostikovaná na karcinóm prsníka. Celé roky som si prechádzala spolu s ňou jej uzdravovacím procesom a učila som sa od nej, čo všetko môže pacient urobiť sám, aby sa uzdravoval.

Naučila ma veľa o svojpomoci pri liečení sa z rakoviny, ale hlavne mi ukázala, že prognóza nie je žiaden pevný a nemenný limit. Tiež ma naučila, ako dôležité je psychické nastavenie človeka pri tejto diagnóze. Či už z pozície pacienta alebo príbuzného.
Namiesto troch mesiacov života, ktoré mojej mamine prognóza predpovedala, tu bola s nami úžasných sedem rokov.

No to nebolo všetko. Život mi dal rakovinu zažiť aj z inej stránky. Niekoľko rokov po smrti maminy som sa aj ja sama liečila z nezhubného ochorenia lymfatických uzlín. Veľa som sa toho naučila- o sebe, o fungovaní tela a o prepojení aj s našou psychikou.

A aby toho nebolo málo, tak o pár rokov neskôr diagnostikovali na rakovinu aj moju mladšiu sestru a niekoľko mojich blízkych priateľov. Pomáhala som im a neustále aj pomáham prechádzať touto diagnózou. Odovzdala som im rokmi získané skúsenosti, konkrétne tipy a rady, čo majú robiť a čo prestať robiť v prípade tejto diagnózy.

Môj život mi tak nejak neustále “prihrával” tému rakovina, akoby som sa mala naučiť o tejto diagnóze všetko a z každej strany.

A práve ľudia, ktorým som pomohla, ma primäli k tomu, aby som vložila všetky svoje skúsenosti a rady, ktoré fungovali v našej rodine a medzi blízkymi, už konečne do knihy. Aby vďaka knihe mohli pomáhať aj ďalším ľuďom.

Do knihy som si pozvala aj hostí, iných onkologických pacientov alebo ich príbuzných, ktorí sa ochotne podelili so svojimi príbehmi, radami a skúsenosťami, ktoré fungovali u nich pri uzdravovaní sa z rakoviny. A keď pomohli im, môžu zafungovať aj u vás.

Presne takúto knihu som celé tie roky ja sama hľadala a najmä potrebovala. Knihu plnú rád a možností, ako sa dá vysporiadať s rakovinou v rodine, doplnenú o skutočné príbehy ľudí, ktorí to zvládli.

Potrebovala by som ju mať napísanú presne takýmto spôsobom. Jasným, zrozumiteľným a láskavým jazykom, ktorému by som s ľahkosťou rozumela.

A tak som knihu na váš podnet napísala. Nie pre seba, ale pre všetkých ľudí, ktorých sa táto téma týka a aj oni, presne tak ako ja pred rokmi, takúto pomôcku potrebujú.

Do knihy som vložila všetko, čo som mohla, aby som všetkým jej čitateľom aspoň takto uľahčila aktuálnu situáciu.

Hlavne som do nej vložila svoje srdce a pochopenie, pretože viem presne, čím si jej čitatelia prechádzajú. Viem to, pretože som v podobnej situácii, ako sú teraz oni, v mojom živote bola už niekoľkokrát.